Prituhuje, hovorili sme si v januári. Objavili sa gorily a my sme ich išli na námestie vyháňať. Nikoho sme síce nevyhnali ale zistili sme, že je nás dosť, čo sme už naštvaní.
Riadne mrzne, vraveli sme si začiatkom februára. Rieky a jazerá pokryl hrubý ľad. Z dvadsať stupňových mrazov nám pomaly odchádzala chuť stretávať sa na uliciach. V teple domova sme začínali sledovať príbehy zo života Sasanky. Tá vraj vie žiť v symbióze s rakom. Rak sa pohybuje v morských vodách a prisatej Sasanke sa pri ňom dobre darí, má vyberanejší prísun potravy. Rak má prirodzene tiež osobné výhody. Využíva jej pŕhlivé bunky na svoju ochranu. Z našich ľadových politických vôd vyplával príbeh o Sasanke, zaujímavej symbióze „politika“ a „podnikateľa“.
Blíži sa marec, blíži sa čas volieb a politický boj sa vyostruje. Ľady na našich riekach sa pohli. Praskajú a oživený prúd tlačí pred sebou ľadovú triešť. Čím hrubší ľad, čím väčšia puklina, čím silnejší prúd, tým ostrejšie hrany ľadovej triešte vystupujú na povrch. Topiaci sa ľad dvíha hladiny riek. Na ich brehoch stoja domy, záhrady a polia. Ľudia s obavami sledujú, či ich ten trieštiaci sa prúd vody opäť nezaplaví do ešte väčšej biedy.